Buď mnou – bezmemová eurobuzíkovská Femanona.
Dostanem prácu ako upratovačka v domove dôchodcov.
Všetko smrdí po moči a výkaloch.
Som precitlivelá.
Napína ma každých 30 sekúnd, ale potrebujem peniaze na novú gitaru.
Áno, som v kapele, nič vážne...
Dokončím upratovanie izby pár dedov, okolo 90-95 rokov.
Všetci ostatní spia, len jeden ma neprestáva volať kráska.
Zápach šťaniek a hovna tak nejak tieto komplimenty anuluje.
Odchádzam z miestnosti.
Jemne tlačím dvere, aby sa zavreli.
Kráčam ku ďalšej izbe.
Dvere za mnou sa zabuchnú s najhlasnejším tresknutím, aké som kedy počula.
Jeden starec začne: „IDÚ NA NÁS RUSI!“
Počujem vresk a plač.
Do mindži, zopár starcom som spôsobila posttraumatický záchvat paniky.
Vyhodia ma.
Do mindži, nebude žiadna nová gitara.