Buď mnou – priemerný predavač.
Dobrá poloha a dobré kšefty.
Dovnútra vojde nový chlapík, pravdepodobne cestovateľ.
Pokúšam sa ku nemu byť milý.
Všetko je vo výpredaji!
Tento chlap vyzerá nejak podozrivo.
Prejde mi po stole až ku pultu.
Nič nehovorí, ani nežmurká očami.
Ukážem mu všetko, čo mám.
Ruky sa mi trasú od strachu.
Položí predo mňa 10 zakrvavených kožených brnení.
Kde sa ku nim dostal?
Pomaly zaplatím za tieto veci.
Predá mi toho toľko, že mi neostane ani zlatka.
Bez slova ide ku dverám.
Prejde rovno cez moje ohnisko.
Ani to ním necukne.
Príďte znova, hovorím.
Dúfam, že už nikdy znova nepríde.
Idem na noc domov.
Obchod mám zaprataný krvavými brneniami.
Prišiel som o všetko zlato.
Cestovateľ sa niekoľko dní neukáže.
Jedného rána idem do svojho obchodu.
Stojí vonku, bez pohybu.
Ako dlho tu už je?
Kráčam k nemu.
Stojí rovno pred dverami.
Nemrká, je úplne meravý.
Som príliš vystrašený, než by som mu povedal, aby uhol.
Ani brvou nehne.
Pokúsim sa postaviť ku dverám.
Musím sa okolo neho pretiahnuť.
Veľmi opatrne, aby som sa ho nedotkol.
Pomaličky otvorím vchodové dvere.
Konečne som dnu!
Moje srdce búši ostošesť.
Premýšľam, ako dlho asi zostane.
Prejdú hodiny, než sa dvere otvoria.
Do mindži, ono to ide dnu.
Nevraví nič, cítim nefalšovaný strach.
Ukáže 15 dračích kostí.
Ako je to vôbec možné?
Dám mu aj posledný cent.
Zbohom môj dôchodkový fond.
Rozklepem sa úľavou, keď odchádza.
Príďte znova, hovorím zas.
Hlasnépotenie.jpeg
Dúfam, že už nikde nepríde.
Kto je tento démon?