Pracujem v rodinne vlast­ne­nom re­štau­rač­nom za­ria­dení.

Robíme hlavne sendviče a šaláty.

Zopár tých istých uni­ver­zit­ných štu­den­tiek sem chodí každý deň.

Nikdy nedávajú spre­pitné, vždy majú špe­ciálne po­žia­davky.

Raz ich sledujem ši­ka­no­vať nejakých mladé novicky z ich in­ter­nátu u nás v re­štau­rá­cii a roz­hod­nem sa konať.

Začnem ich porcie robiť trocha väčšie; o kúsok viac šunky do sendviča tu, extra dávku vajec do šalátu tam.

Dávam im viac sladkého sirupu do ma­li­no­viek.

Po­zo­ru­jem ich pomaly naberať váhu počas troch mesiacov, ako sa ich ob­jed­návky plynule zväčšujú, čo do veľkosti, aj ceny.

Nemám ničoho viac, než času.

A oni sú lačné, čím ďalej, tým viac.

 
 
 
 

Komentáre