Buď mnou.
V kaviarni.
Sadnem si a pijem si svoju kávu.
Prisadne si dievča, s ktorým som sa už pár-krát rozprával.
Začneme sa baviť ako obvykle.
V nejakej chvíli z nej vypadne: „Vieš, Anon, moji rodičia nie sú doma...“
Pýtam sa prečo.
Neisto sa usmeje a díva sa na mňa, ako keby som bol divný.
Spýtam sa, či potrebuje pomoc s ich hľadaním.
Na tvári jej vidím sklamanie.
Ešte pár minút sa rozprávame, potom odíde.
Uvedomím si, čo sa práve stalo...