Buď mnou.

Idem mes­tom do­mov ne­skoro ve­čer.

Skra­cu­jem si cestu ulič­kou, aby som sa do­stal do­mov skôr – vonku je zima.

Keď pre­chá­dzam za roh, po­ču­jem ne­jaký roz­ruch.

Čer­noch mláti a kmáše za vlasy svoju pria­teľku a sproste jej na­dáva. Ona kňučí a škriabe ho.

„Hej! Pre­staň!“

Od­po­vie: „Rad­šej zmizni, za­sran biely!“

Ta­sím svoju zbraň, ale dr­žím ju na­mie­renú dole.

„Zle to ro­bíš, Nig­non! Takto jej uká­žeš, kto je tu boss.“

Tres­nem jeho Neg­rittu paž­bou piš­tole.

Po­dám mu piš­toľ: „Te­raz ty, Nig­non.“

Tresne ju paž­bou aj on.

Jej od­por utíchne, klesne na zem a vzlyká.

„Kurva, za­sran biely, vďaka.“

Vez­mem svoju zbraň, vrá­tim ju do pu­zdra a idem si po svo­jich.

Dnes som niečo do­ká­zal.

Na­čia­hol som sa cez hra­nice me­dzi ra­sami, aby som ne­zištne po­mo­hol KFC-Ame­ri­ča­novi.

Dobrý po­cit, člo­veče.

 
 
 

Komentáre