Maj 15.
Starý otec má demenciu.
Myslí si, že v obývačke má krokodíla.
Sedí na druhej strane miestnosti s nabitou brokovnicou.
Dvere do kuchyne necháva otvorené.
Kričí na každého, kto ich zavrie.
Je to divné, lebo predtým mi vždy hovorili, aby som ich zatváral.
Starý otec skutočne nenávidí toho prekliateho krokodíla.
Zhoršuje sa to každým dňom.
Neznáša svoj dom, pretože krokodíl.
Nakoniec ho moji rodičia presunú do nemocnice.
Tam je šťastný.
Ideme ho navštíviť.
Je šťastný, pretože tam nie je žiadny krokodíl.
Zavolá ma k sebe, aby sa so mnou porozprával.
Idem k nemu a preberáme krokodíla.
Začne sa smiať.
Toto mi povie:
„Je to skvelé, milujem to tu. A ani krokodílovi som nepovedal, kam som odišiel.“
Ja mu na to hovorím:
„Hej, ale ja som mu to povedal.“
Vyskočí z postele a hľadá svoju zbraň.
Zomrie na infarkt o niekoľko dní neskôr.
Myslím, že som zabil svojho starého otca. Toto je prvýkrát, čo som to niekomu povedal, odkedy sa to stalo, pred ôsmimi rokmi.