Buď mnou – 20.
Späť z policajnej akadémie na Vianoce.
Rodina musela odcestovať preč kvôli nejakej neočakávanej situácii, všetci kamoši sú v iných mestách na univerzitách.
Sám doma, deprimovaný ako nikdy.
Rozhodnem sa pre prechádzku, počúvajúc Elvisove vianočné pesničky, v nádeji, že stretnem niekoho, koho by som poznal.
Kráčam lepšou časťou susedstva.
Vidím starší pár, ako bojujú s presunom nejakého nábytku do svojho domu.
Pomôžem im.
Pozvú ma dnu a ponúknu ma kávou a sušienkami, čo s vďakou prijímam.
Vravia mi, že ich deti vyleteli po vysokej škole a sľubovali, že prídu späť každé Vianoce.
Ničtaké.jpeg
Strávim u nich pár hodín, pomáham im opraviť svetlá a tak podobne.
Spýtajú sa ma, či by som nechcel ostať u nich na zvyšok zimných prázdnin, čo zdvorilo odmietnem.
Uložia si môj kontakt ako „Anon“ a ako povolanie zadajú „syn“.
Som naozaj dojatý ich prívetivosťou a zosypem sa vo chvíli, keď dôjdem domov.
Za mojich 20 rokov života som nikdy nezažil takúto mieru tepla z nefalšovanej opatery inej osoby.
Už som sa zapísal do niekoľkých programov dobrovoľníckej starostlivosti o seniorov, nakoľko som našiel svoj nový zmysel v tejto komunite.
Šťastné a veselé, kolegovia roboti.
- Anon po sviatkoch
- Zoznam
- Anon ide do kina