Buď mnou – beta, kým som vyrastal.
Viacmenej prispôsobivý, ale zahriaknutý dosť na to aby ma šikanovali.
Jeden chlapík to vážne preháňa.
Čaká na mňa po škole, aby ma zmlátil, hovorí ľuďom, že som buzerant, vyhráža sa mi, nazýva moju mamu štetkou.
Všetko to znášam, nikdy proti tomu nebojujem.
Cítimsapodpsa.jpeg
Rýchlo vpred o 10 rokov.
Stretnem hajzla opäť na triednej stretávke.
„Hej, Anon, bol si divný, tak si si to zaslúžil. Ale teraz sme v pohode, nie? Hahaha.“
Tak, máš to spečatené.
Naspäť doma vyhľadám jeho Facebook a vezmem jednu z jeho slušnejších fotiek.
Použijem m'je fotošopové kúzla, aby som z nej spravil fotku vhodnú na C.V.
Viem, že sa chce stať mechanikom.
Rozošlem jeho „životopis“ každej prevádzke v okruhu 100 km.
Doslova každej dielni, továrni, servisu, čo si len spomeniete.
Zaberie to dva mesiace času a menšiu fúru peňazí na známkach.
Je v tom ale háčik:
Životopis ho vykreslí ako člena tvrdého jadra ľavicovej odborovej organizácie, ktorého žiaden zamestnávateľ, čo neprišiel o rozum, nezamestná.
Samozrejme sa mu vrátia zamietavé odpovede od všetkých zaradom.
Tieto dopisy nedostane, pretože návratová adresa je P.O.BOX, zriadený mnou len pre tento účel.
Zistím, že sa hajzlík presťahoval.
Proces opakujem.
Pravdepodobne sa bude musieť sťahovať znova.
Nemám v úmysle s tým prestať.