Dobre 4chan, čas na rozprávku.
Buď mnou – beta samec, 15 rokov.
Párkrát som mal trávu, nič zlé sa nestalo.
Rozhodnem sa skúsiť LSD, poznám chlapíka...
Prebehne výmena, idem domov.
Zavriem dvere izby, zatiahnem žalúzie.
Čas na poondiatu zábavu.
Ležím na posteli a čakám, kedy sa dostavia účinky.
Cibohajetotu.jpg
Nič nevyzerá tak, ako by malo.
Skúsim nejaké videohry, aby som videl, aké to bude.
Stará dobrá Zelda na Wii.
Po desiatich minútach začínam byť hladný.
Chcem ísť von, dvere sa nedajú otvoriť.
Nájdem kľúč a odomknem dvere. Chce to veľa sily, zámok sa musel zaseknúť.
Idem dole schodmi.
Vidím rodičov na gauči.
Pokúšam sa správať nevinne.
Akéjednespočasie.png
Po chvíli odchádzajú – úspech!
Mastím chleba s nutelou.
Chutí ako hovno.
Náhle nutkanie k vyprázdňovaniu hrubého čreva.
Len tak-tak stačím dôjsť k toalete, než začne erupcia.
Hergot, to je příjemný.
Rozhodnem sa ísť spať, chňapnem perinu a odhlásim sa.
Budím sa na vreskot.
Príliš unavený, než aby som niečo chápal.
Naspäť do ríše snov.
Zobudím sa v nemocnici.
Čo sa v skutočnosti stalo, podľa mojej rodiny:
Vyliezol som z postele a hodil Zeldou o stenu.
Poskakoval som pred mojou vypnutou telkou s lyžicou miesto ovládača Wii.
Po hodine opičenia som zarazil lyžicu do kľúčovej dierky a hádzal sa proti dverám, kým sa zámok nezlomil, spolu s mojím ramenom.
Zišiel som dole schodmi.
Predviedol som rodičom varieté výrazov tváre, počas toho som dookola opakoval „počasie“, kým rodičia neodišli.
Išiel som do kuchyne, natrel si nutelu na holú dlaň a odhryzol si.
Krvavá stopa viedla celú cestu do sestrinej izby, kde som si sadol do jej kresla a vyložil poriadny náklad.
Upadol som do spánku na zemi, zakrútený do koberca, kde ma po desiatich minútach našla sestra.
Rodičia sa na mňa mesiac nemohli pozrieť, sestra so mnou nehovorí doteraz.